Chodím vedno s trápením
po Tade a kameni -
jarný ľad sa prelomil, dušu stŕha vír.
Tonie s ťarchou kamennou,
ale moje bremeno
lezie nahor po ostrých kryhách ľadových.

Už sa opäť obzerá,
kam som sa mu podela -
vyšlo vedno s klebetou sliediť do ulíc.
Iba holá vŕba vie,
že som ešte nažive,
ale už to premieľa s kŕdľom prepelíc.

Letia chýry, samý klam,
vie už o nich aj môj pán,
už ma vymaľovali chýrnou paletou.
Hneď si vášeň osedlal,
cvála za mnou ako kráľ,
s ním aj moje trápenie spolu s klebetou.

Už ma pán môj doháňa,
už ma zdvíha na koňa,
už sa moje trápenie na mňa usmialo.
On bol so mnou jeden deň,
potom zmizol ako tieň -
ale verné trápenie so mnou zostalo.