V boji proti nim napínam sily! Znova - ako už nejeden raz - obkľúčili ma, hej, obkľúčili, bodro na dostrel ženú ma zas. Spoza smrekov už dupľovky trčia, v každom tieni sa ukrýva muž. Pália na vlky - na živé terče, čo v tom snehu sa černejú už. Je poľovačka na vlky - ten slávny výkon! -, na staré, na mladé, čo ako náročky sa ženú v ústrety aj psom, aj poľovníkom, na snehu červenie sa krv a vlajočky. Veru s vlkmi to nemyslia dobre trajektórie zákerných striel! Keď ich hrádza tých vlajočiek zovrie, potom ľahké je zasiahnuť cieľ. Tradíciu vlk porušiť nesmie - tú sme cicali z materských žliaz. Slepé šteňatá síce už nie sme - za tie vlajočky nevieme zájsť. Je poľovačka na vlky - ten slávny výkon! -, na staré, na mladé, čo ako náročky sa ženú v ústrety aj psom, aj poľovníkom, na snehu červenie sa krv a vlajočky. Zuby ostré a laby sú bystré! Kto nám, vodca náš, vnútil ten trik? Vždy len bežíme schytať ich výstrel - za tie zástavky nezájde nik. Prečo vlk musí skrývať, čo cíti, nestáť o život, nakašľať naň? Ten, čo rozhodne o mojom bytí, sa už usmial a dvíha už zbraň. Je poľovačka na vlky - ten slávny výkon! -, na staré, na mladé, čo ako náročky sa ženú v ústrety aj psom, aj poľovníkom, na snehu červenie sa krv a vlajočky. Za tie zástavky neste ma, nohy! Žiť v tej porobe nemám už chuť! Šťastný začul som - vykríkli mnohí, sťaby hľadeli na čudo čúd. V boji proti nim napínam sily! Nie však - ako už nejeden raz. Obkľúčili ma, hej, obkľúčili - ja som vybehol z ich zátarás! Je poľovačka na vlky - ten slávny výkon! -, na staré, na mladé, čo ako náročky sa ženú v ústrety aj psom, aj poľovníkom, na snehu červenie sa krv a vlajočky.
© Ľubomír Feldek. Preklad, 2019