Všetky roky a storočia, každá z ich snáh
mieri od zím a metelíc do teplých strán.
Tieto vtáky však na sever vedie ich ťah.
Juh by vábiť ich mal - prečo neletia naň?

Im je sláva i vznešenosť - bremeno.
Chcú len preletieť ľadový svet.
Vtáčie šťastie sa stane ich odmenou
za ich šialene odvážny let.

Zle sme žili, či zlé sny nás hnali sa vzniesť?
Čo len na túto veľkú púť vyhnalo nás?
Žiaru uvidieť ešte sme nemali česť -
je to zriedkavosť, žiary sú nákladný špás.

Tichom čajka len mihne sa - ako blesk.
My ich prázdnotou kŕmime z rúk.
Ale odmenou za toto ticho dnes
sa nám stane raz určite zvuk!

Ako dlho už tápeme v belostnom sne!
Farby sneh ukryl - z nijakej nenechal fľak.
Od tej bieloby bezmála slepí už sme -
no raz vráti nám čierny pás ornice zrak!

Naše hrdlo sa zbaví raz mlčania,
naša slabosť sa stratí jak tieň -
našou odmenou za noci skučania
bude trvalý polárny deň.

Sever, sloboda, nádej a bezmedzný kraj,
ten sneh bez špiny - život, čo nepoznal klam.
Tam už nijaké havrany nežijú vraj,
čo by oči nám túžili vyd’obať z jám.

Ten, kto odmietal najhoršie proroctvá,
oddych nehľadal v náručí zím -
musí za túto samotu bez bratstva
dostať odmenu. Stretnutie. S kým?