Pred zrakom všetkých, samý jas a žiar.
Ako zvyčajne, kráčam neochvejne
pred mikrofón, tak ako pred oltár.
Ale nie, dnes sa stáva ústím strieľne.

Cítim, že dnes mu neulahodím,
dnes aj môj hlas sa bridí mikrofónu.
Odhalí ma, ak klamne nadsadím -
a usvedčí ma z falošného tónu.

A svetlá rámp ma bijú pod rebrá,
blýskanie lámp ma o zrak oberá,
jas reflektorov páli tvár
a ten žiar, ten žiar!

On, ukrutník, je ostrý ako nôž.
Má spoľahlivý sluch a hneď ma krotí -
nedbá, že som dnes nanič, šípi lož,
aj tam, kde čestne spievam aspoň noty.

A dnes mám mimoriadne hrubý hlas,
no netrúfam si meniť tonalitu.
Veď ak len v duchu skrivím piesni vlas,
on nenapraví chybu, ani skrytú.

A svetlá rámp ma bijú pod rebrá,
blýskanie lámp ma o zrak oberá,
jas reflektorov páli tvár
a ten žiar, ten žiar!

Na šiji sa mi zvíja mikrofón
a svojou vreteničou hlavou vrtí.
Ak zmĺknem, uhryzne ma - chce môj ston -
tak spievam, kým sa neuspievam k smrti.

Nekrúť sa, zadrž! Prezrel som tvoj klam:
si zradný had a jedom si mi vládol.
Dnes nespievam, lež kobru zaklínam -
pred sebou máš dnes zaklínača hadov!

A svetlá rámp ma bijú pod rebrá,
blýskanie lámp ma o zrak oberá,
jas reflektorov páli tvár
a ten žiar, ten žiar!

Pažravo striehne na tón, na slovo:
holiča dravca - z úst mi trhá zvuky.
Do čela náhle vpálil olovo.
Vzdať sa? - Struny mi poviazali ruky.

Kedy sa skončia jeho rozmary?
Čím je a čo chce? Nik mi neodvetí...
Tlie ako večné svetlo pri tvári -
nie som však svätý a on - neposvieti.

A svetlá rámp ma bijú pod rebrá,
blýskanie lámp ma o zrak oberá,
jas reflektorov páli tvár
a ten žiar, ten žiar!

Spievam len v jednoduchých stupniciach.
No keď sa vrúcnosť stratí z môjho tónu,
ihneď ma kruto fliaska po lícach
mlčiaci prízrak môjho mikrofónu.

Pred zrakom všetkých, samý jas a žiar.
Čo čakať: mier, či búrky? Kráčam verne
pred mikrofón, tak ako pred oltár.
Ale nie, dnes sa stáva ústím strieľne.

A svetlá rámp ma bijú pod rebrá,
blýskanie lámp ma o zrak oberá,
jas reflektorov páli tvár
a ten žiar, ten žiar!