Dlho sa čakalo, ale odchod bol veľmi náhly:
priateľské stisky rúk, želania úspechov na cestách -
a už sa predo mnou do štyroch strán sveta cesty tiahli,
zdvihli sa dohora závory na štyroch hraniciach.

Tiene spŕchnutých briez krotko si líhali pod kolesá,
cesta sa zaleskla, svoj bodák zapichla do diaľok.
Zatratenecký roj komárov vyletel z hĺbky lesa,
premeniac čelné sklo na obraz s víziou Daliho.

 
 
 
 

V tej chvíli myšlienky, čo sa mi lenivo vliekli hlavou,
vzrušene zastali: Kam sa tak ponáhľaš, nože stoj!
A vtom vojnový čas zaklopal na okno, naliehavo
sa pýtal dovnútra - samá krv, samá rana a znoj.

A ktosi nazerá do auta, spýtavo, cez obväzy:
Kam si sa vychystal - na Západ? Obráť sa, ťahaj späť!
Kým som však odvetil, dážď guliek očesal mladé brezy.
Začul som: Zaľahni! Prenikli, majú tam mínomet!

 
 
 
 

A zmizla diaľnica - jediná oddaná sprievodkyňa,
len jedle zostali - koruny v obrubách výbuchov.
A voda v chladiči, nehmotná, lenivá ako slina.
Aj ja som zmalátnel, zívajúc upadol do zlých snov.

Za celý dlhý deň som ani o mikrón nepokročil -
štípať sa do ucha, alebo nasilu viečka trieť?
Vtom seržant pechoty, vedľa mňa, upiera na mňa oči:
Vojnová korisť, však? Hnus, ale dá sa v ňom posedieť.

Aj sme si zajedli rezne a reďkovky. Hľadal slová,
opäť sa čudujúc: Takéto cez vojnu? Stratil reč:
Ja, bratku, - podotkol - v Minsku som pred týždňom raňajkoval.
Tak vďaka, možno sa dakedy stretneme. Jachaj preč!

Odišiel na Východ so svojím oddielom preriedeným.
Cez pancier vstúpil mier, ticho sa vedľa mňa usadil,
mierne ma oslovil ocami jedinej drahej ženy:
Daj, ja ťa vymením - istotne si sa už unavil.

Všetko je v poriadku, ideme k hranici a sme spolu.
Prešlo už tridsať liet od práve prežitých stretnutí.
Čelné sklo priehľadnie - stierače kmitajú hore-dolu,
a znova vidíme výstražné značky a zákruty.

Okrem niekoľkých jám nič sa tu na vojnu nepamätá.
Vidno len mladý les a už nanovo špinavým sklom
pár veľkých bodákov, ktorý nám mierovú cestu preťal,
zamrazil pod kožou a ostrím navrch sa predral von.

Vojnu som nezažil, ale dnes na ceste, sa mi zdalo,
že som tu, nablízku, kedysi bojoval práve ja.
Preto aj cesta mi na bodák nastokla ligot diaľok:
hompáľal svastiky - pár črepov z celého záveja.