Dnes nebúšia srdcia, kde búšili prv -
v tichých alejach, na priedomí...
Ja padám a z hrude mi vystrekla krv -
a nakoniec si uvedomím:

Nie, tentoraz neprídem domov,
padnem - iní ma vymenia.
A nestihli sme, nestihli sme stratiť slovo...
No synovia sa postavia namiesto mňa.

Keď ktorýsi zvolal: „Po nás potopa!“ -
do prázdna kročiac zo zákopov,
len preto som mu vybehol po stopách,
aby bol koniec všetkých potôp.

Teraz sa moje oči zavrú -
zem ešte tuho objímam.
A nestihli sme, nestihli sme ani mávnuť...
No synovia sa postavia namiesto mňa.

Kto bude dnes v útoku miesto mňa stáť,
kto prejde mostom cez prestrelky.
Kiež je to ten, čo len vyrástol z detských šiat
a mundúr je mu ešte veľký.

S úsmevom poobrátim hlavu
nech vidím, kto ma vymieňa.
A nestihli sme, nestihli sme ani mávnuť
No synovia sa postavia namiesto mňa.

Dnes nepočuť srdcia cez výbušnú smršť,
len moje srdce mocne tĺklo,
že koniec môj, to ešte neznačí smrť,
umieram, aby niečo vzniklo.

Teraz sa moje oči zavrú,
zem ešte tuho objímam.
A nestihli sme, nestihli sme ani mávnuť
No synovia sa postavia namiesto mňa.