Kto vravel: Zem do tla zhorela -
škoda siať, veď je už sotva živá?
Kto vravel, že je z nej mŕtvola?
Nie, ona len chvíľu odpočíva.

Kto chce zem materstva pozbaviť,
ľahšie by vyčerpal oceány.
A že je na uhoľ, nemá cit?
Nie, ona sčernela trápeniami.

Zárezmi zákopov zjazvená -
samé krátery, jamy a priervy.
Hrozné a nezemské trýznenia
spoznali jej obnažené nervy.

Ale zem vydrží, pretrvá.
Kto ju to vyhlásil za mrzáka?
Už je vraj nemá, veď nespieva,
nestoná, nekričí, nebedáka.

Nie, ona ranami živo znie,
zadúša stony - aj keď sú skúpe.
Má predsa dušu v nás a my v nej -
nik ju z nás čižmami nevydupe.

Kto vravel, že nám zem zomrela?
Ona sa len chvíľu spamätáva...