Čo sa tak zmenilo? Veď aj dnes, ako vždy,
nebo žiari a mraky sa roja,
vzduch i les, ako prv, voňajú po daždi -
iba on sa už nevrátil z boja.

Kto už rozsúdi dnes ten náš zdĺhavý svár,
čia je pravda - či jeho, či moja?
Priznám sa, nikdy mi natoľko nechýbal -
iba keď sa už nevrátil z boja.

Často od veci táral a spieval, čo chcel,
zavše zmĺkal a smiech ho vždy dojal.
V noci mi spať nedal, na svitaní už bdel -
ale včera sa nevrátil z boja.

Nejde o to, že sám nemám už toľko síl
ako dvaja, čo pri sebe stoja.
Lenže náš oheň mi severák zadusil,
keď sa včera už nevrátil z boja.

Ako z okov sa nanovo vytrhla jar.
Ale kedy jej rany sa zhoja?
Vravím: „ohňa mi daj...", hľadajúc jeho tvár -
ale včera sa nevrátil z boja.

Naši mŕtvi nám nedajú zahynúť v tmách,
naši padlí tu nad nami bdejú.
Nebo si hľadá tvár v lesoch i vo vodách,
stromy jasavo do neba čnejú.

Stále spolu sme zdieľali zákop i stan,
chvíle šťastia aj tie, ktoré bolia,
dnes to mám všetko sám - lenže tak sa mi zdá,
že to ja som sa nevrátil z boja.