Medzi autá a dym, do zhonu hlučných miest
stále sa vraciame - lebo inak sa nedá.
Z dobytých skalných stien musíme nadol zliezť,
ale srdce je tam, zostalo na horách, blízko neba.
Tak už nechajme zbytočné spory -
sám som ich dávno už odvolal.
Lepšie než hory sú iba hory,
ktoré som doposiaľ nezdolal.
Kto by chcel v trápení zostávať sám a sám
a kto by odolal, keď aj srdce ho volá?
Ale musíme zísť k nevábnym dolinám...
Sami bohovia vraj hľadeli k výšinám často zdola.
Tak už nechajme zbytočné spory -
sám som ich dávno už odvolal.
Lepšie než hory sú iba hory,
ktoré som doposiaľ nezdolal.
Koľko slov, nádejí, piesní a námetov
hory nám núkajú, vraviac - zostaň tu s nami.
Ale musíme zliezť bez planých námietok -
lebo tak to má byť, že aj sny zostanú iba snami.
Tak už nechajme tie márne spory -
sám som ich dávno odvolal.
Lepšie než hory sú iba hory,
ktoré nik doposiaľ nezdolal.
|