Na korábe je vzbura: ktosi skríkol,
že chce mať väčší podiel z koristi.
Na rahne odvisol pár ničomníkov
a kapitán si pušku odistil.
Napnite plachty, nech sa hneme z miesta,
lebo nás takto, kto chce, potopí.
Šťastie je bájka, ak nás nesvár strestá,
a čierna vlajka zmizne bez stopy.
No len sa chumlia ako kúdol prachu
a kašlú na mrav, na družnosť i česť.
Zavýjajúc a jačiac - azda v strachu -
vytiahli nôž, kde nepomohla päsť.
Napnite plachty, nech sa hneme z miesta,
lebo nás takto, kto chce, potopí.
Šťastie je bájka, ak nás nesvár strestá,
a čierna vlajka zmizne bez stopy.
Hneď dvaja do pŕs kapitána ďubú:
Daj sem to zlato, daj to zlato nám!
On ho však zlostne šmaril cez palubu:
Nech radšej patrí morským hlbinám!
Napnite plachty, nech sa hneme z miesta,
lebo nás takto, kto chce, potopí.
Šťastie je bájka, ak nás nesvár strestá,
a čierna vlajka zmizne bez stopy.
A druhá vlna spláchla za tou prvou,
čo ešte mohlo padnúť do oka...
Vyhoďte všetko, čo napáchlo krvou,
a verte: cena nie je vysoká.
Napnite plachty, nech sa hneme z miesta,
lebo nás takto, kto chce, potopí.
Šťastie je bájka, ak nás nesvár strestá,
a čierna vlajka zmizne bez stopy.
|