Na korábe je vzbura: ktosi skríkol, že chce mať väčší podiel z koristi. Na rahne odvisol pár ničomníkov a kapitán si pušku odistil. Napnite plachty, nech sa hneme z miesta, lebo nás takto, kto chce, potopí. Šťastie je bájka, ak nás nesvár strestá, a čierna vlajka zmizne bez stopy. No len sa chumlia ako kúdol prachu a kašlú na mrav, na družnosť i česť. Zavýjajúc a jačiac - azda v strachu - vytiahli nôž, kde nepomohla päsť. Napnite plachty, nech sa hneme z miesta, lebo nás takto, kto chce, potopí. Šťastie je bájka, ak nás nesvár strestá, a čierna vlajka zmizne bez stopy. Hneď dvaja do pŕs kapitána ďubú: Daj sem to zlato, daj to zlato nám! On ho však zlostne šmaril cez palubu: Nech radšej patrí morským hlbinám! Napnite plachty, nech sa hneme z miesta, lebo nás takto, kto chce, potopí. Šťastie je bájka, ak nás nesvár strestá, a čierna vlajka zmizne bez stopy. A druhá vlna spláchla za tou prvou, čo ešte mohlo padnúť do oka... Vyhoďte všetko, čo napáchlo krvou, a verte: cena nie je vysoká. Napnite plachty, nech sa hneme z miesta, lebo nás takto, kto chce, potopí. Šťastie je bájka, ak nás nesvár strestá, a čierna vlajka zmizne bez stopy.
© Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Preklad, 1985