Ak ti priateľ tvoj múti zrak, ak raz tak - a raz naopak, až sa vôbec v ňom nevyznáš a nevieš, čo v ňom máš - do hôr vezmi ho so sebou a skús spolu s ním štíty zliezť. Na jednom lane, pod nebom, uvidíš, s kým máš česť. Ak mu hlas zlomí prvý zráz, uzrie ľad a hneď začne kliať, keď sa pokízne prvýkrát, urobí čelom vzad - s takým nenájdeš jednu reč, je ti cudzí a žeň ho preč, na takého si pozor daj, o takom nespievaj. Ak sa zaťato drel, no šiel, aj mal zlosť a mal dávno dosť, predsa však, keď ti hrozil pád, vedel ťa podržať - s tebou po boku vpred sa dral až tam na vrchol príkrych brál, vtedy uver, že ako brat pri tebe bude, bude stáť.
© Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Preklad, 1985