Nie, nad nami nie je len bezodná tma
so súpisom odmien a trestov.
Veď zverokruh nad nami patronát má,
keď na nebi zaujme miesto.

Tak zdvíhame hlavy k tej záplave hviezd
a k mlčiacim tajomstvám vekov.
Tam v nich sa vraj križujú tisícky ciest,
náš osud i čas sa im dávajú viesť,
tam zverokruh bdie nad človekom.

Keď február mrazí a pijeme grog,
no so zimou to ide z kopca -
to čudácky Vodnár vlial svoj hviezdny mok
do bezodných úst Kozorožca.

Je kľukatý, prudký ten vesmírny prúd -
raz ortuť, raz krv sa v ňom blýska.
No v marcovej hmle Ryby unikli z pút
a po mliečnej rieke ich poháňa pud
až k prameňom a k neresiskám.

Keď Strelcovi december polárne luk
aj sám by sa odstrelil z nudy.
Býk môže už vycválať z májových lúk
a bujaro rozbíjať hrudy.

Na Barana v apríli zagáni Lev -
už v auguste nemal čo tráviť.
Len Panna, tá najkrajšia zo všetkých diev,
vie v Blížencoch rozpútať júnový spev
a z Váh si hneď hojdačku spraví.

Lúč svetla však prebíja bezodnú tmu,
jak bájna niť Ariadnina.
A Škorpión s Rakom nás neuštipnú -
ich zlovestnosť diaľava míňa.

Ten zverokruh, zastretý tajomnou hmlou,
kde hviezdy vraj osudy pletú,
sám človek sňal na zem z tej krajiny snov
a umne ich pretavil na drahý kov,
ich tajomstvá odhaliac svetu.