Vždy, keď chcem letieť z Moskvy do Odesy,
odložia náhle plánovaný let.
A letuška sa nosí - hore nosík na ponosy -
vraj poletíme už čo nevidieť.

Prijíma Murmansk s jasnou oblohou,
leť si kam chceš a nečaká ťa zrada.
Jasný je Kyjev, Ašchabad i Ľvov
aj Kišiňov - no nemám tam čo hľadať.

Oznámili mi, že sa darmo teším -
na nebesá sa nedá spoliehať.
A už ma znova desí odklad trasy do Odesy -
na dráhe sa vraj tvorí inovať.

Aj Leningrad má slušné počasie -
tak prečo práve Odesu si žiadam?
Tbilisi žiari - zrak si popasiem,
rastie tam čaj - no nemám tam čo hľadať.

Počujem hlásiť odlet za odletom,
lietajú tam a lietajú aj späť.
Len Odesa ma nechce asi prijať - azda preto
už po tretí raz odložili let.

Musím ísť tam, kde víchor navial sneh
a kde aj zajtra bude husto padať
a všade inde je vraj prekrásne,
dobre je tam - no nemám tam čo hľadať.

Stadiaľto nepúšťajú a tam neprijímajú -
zranil ma tento skrivodlivý let.
Vtom letuška nás unudene volá k nášmu spoju -
vraj poletíme už čo nevidieť.

Prijíma každý zastrčený kút,
spamäti ani mená neovládam,
aj Vladivostok vedia ponúknuť,
Paríž aj Rím - no nemám tam čo hľadať.

Vzlietneme, vraj sa vyčasí. Turbíny vyjú,
stroj sa už zachvel, štart sa začína.
Ja neverím však ničomu, mňa rožkom neopijú -
na odklad sa vždy nájde príčina.

Musím byť tam, kde práve fujačí
a kde aj zajtra budú krúpy padať.
Prijíma Londýn, ba aj Karáčí -
hotový raj - no nemám tam čo hľadať.

Vedel som, že nás pletú - už je tu odklad letu,
miss Odesa nás zasa vedie späť,
upravená jak TU - no jednou vetou, prosto k svetu -
vraj poletíme už čo nevidieť,

Nanovo máme čakať na odlet
a cestujúci krotko usínajú.
Mám toho dosť! Tak nech to berie čert -
poletím radšej tam, kde prijímajú.