Uder a úder s úderom
a úder za hákom -
cúvam pred svojím súperom,
pred jeho zdvihákom.

A už som v rohu zaviazol,
nech nie, tak odpadnem.
Vtom zdvihák - padám z povrazov
a je mi ohavne.

A on myslel na to, keď mi sánku mlel:
Život stojí za to a žiť nie je zle.

Ani pri „sedem" neviem vstať -
diváci pískajú.
Zdvíham sa, tvrdnem ako klát
a body padajú.

Predsa však sa mi podarí
zviechať a tak som vstal.
No biť človeka po tvári
som nikdy nevládal.

A on myslel na to, keď mi rebrá mlel:
Život stojí za to a žiť nie je zle.

Dav na tribúnach zavýskol:
Len mu daj, doraz ho!
Valí sa k boju na blízko
a ja som v povrazoch.

On, Sibírčan, sa nevzdáva,
on je z tých zaťatých.
Vravím mu: Veď už ustávaš,
ty čudák, naber dych!

No on kašlal na to, len si dychčiac mlel:
Život stojí za to a žiť nie je zle.

A znova robí zo mňa šrot,
je zdravý ako býk.
Veď box je s ním - a to je šport
len pre tých najtvrdších.

A mláti, kam len zasiahne,
až do posledných síl.
Vtom sudca zdvíha ruku mne,
hoci som nemlátil.

Ležiac myslel na to, že život je box,
jeden získa zlato, druhý dlhý nos.