Podľa mňa sme si len priťukli na náladu -
Serioža, povedz, hovorím pravdu?
Keby tú vodku nepálili z pilín,
z tých pár fliaš by sme sa neopili.

Len päť ich bolo, verte, poznám svoju mieru -
jednu sme stiahli hneď vedľa zberu,
tú tretiu v parku, nech ju čerti berú
a potom... neviem - už mám v tom dieru.

Lúchal som rovno z hrdla, z únavy a hladu,
bol som však triezvy až do úpadu.
Keď sa to stalo - dosvedčia to všetci,
mali sme v sebe len sedem deci.

Je pravda, že ten tretí nemal mnoho sily -
no to ste vedľa, že sme sa bili.
My sme mu okuliare nerozbili,
vinné je víno, čo sme s ním pili.

Tu súdruh nám hneď vravel, že vraj rozíďte sa,
vraj nebuntošte, učlovečte sa.
A nie je pravda, že som sa mu priečil -
rozišiel som sa, aj učlovečil.

Že vraj som nadával - veď to on do mňa strčil!
Serioža, kľajem? Vidíte - mlčí.
A ten, že spadol? Veď sa ledva nahol,
reval len zato, že už bol na mol.

Dovoľte ešte pár slov mimo protokolu:
každý z nás predsa vychodil školu -
a tá nás učí, že sám život trestá
takých, čo nechcú s chlastaním prestať!

Serioža, dosvedč! Až vytriezvie, on vám povie!
Nech súdi život - kto iný to vie?
Prepáčte, ale aj vám bude ľahšie -
život nám za vás navarí kaše.

Nedbajte na to, že sa Serioža len kláti,
on chápe všetko, veď nie je sťatý.
Mlčí len zato, že je rozrušený,
keby aj kričal, nemá to ceny.

Pusťte nás domov, ľudia, plačú nám tam deti -
ani vy nie ste načisto svätí!
A, nech: aj tak nám už nič nepremáva
a taxíky nám zas nezastavia.

A vôbec, však tí nás tu majú vo vážnosti -
aj nás doviezli jak vzácnych hostí
a nebude nás ráno kohút budiť,
lež jak sa patrí na slušných ľudí.

Možno aj s muzikou nás pôjdu vyprevadiť.
Ihneď si zájdeme opicu schladiť.
Spi si len, Serioža - ťažký je život!
Ech, vidíš rovno a ideš krivo!