Môj sused už precestoval svet.
Sám však ani nevie, za čím snorí.
Nehodlám sa doňho zastarieť -
vypukli by iba márne spory.

V oknách má len plyš a acetát,
jeho žena v samom tafte šuští.
Nájdem urán - mať tak jeho plat,
hoci aj tu v primoskovskom húští.

Zdá sa mi však, že v ľuďoch to vrie:
nič s ním nehne, s nikým nehovorí -
veď z prachov by stvoril pohorie,
kúpe sa v nich ako iný v mori.

Včera ich syn, taký chuligán,
spadol k našim dverám, keď bol sťatý.
Zhodil pritom starobylý džbán:
zrátal som im trojnásobok straty.

Nebudú sa hádať o päták -
veď chcem iba kúsok odškodného.
Zo závisti? To nie - iba tak:
majú peceň - chcem len krajec z neho

Nič to. Iste skoro zmenia byt,
aby mali pokoj do dôchodku.
Veď sa v prachoch môžu utopiť,
a my - často ani na tú vodku.