V žltej žiari Afriky,
v jej centrálnej časti,
slon za veľkej paniky
trúbi o nešťastí:

Už nad nami visí mrak,
hrob nám mladí kopú -
čujte, mladý žirafiak
ľúbi antilopu!

A samé och a samé jaj
prekričal starý papagáj:
To nič, veď mladý žirafiak
je vysoký - má lepší zrak!

Že má rohy na hlave?
Kričí zaľúbenec:
Tu je pravda v nepráve -
veď má na nej veniec!

Ak ju moja rodina
nebude mať rada,
skôr než prejde hodina,
ujdem z nášho stáda.

A samé och a samé jaj
prekričal starý papagáj:
To nič, veď mladý žirafiak
je vysoký - má lepší zrak!

Otec mladej zabliakol:
Mať takého zaťa?
Nosí hlavu v oblakoch -
z toho mu v nej máta.

Ženích sa však naježil:
Hľaďme, capiu bradu!
A šiel s antilopou žiť
k bizóniemu stádu.

A samé och a samé jaj
prekričal starý papagáj:
To nič, veď mladý žirafiak
je vysoký - má lepší zrak!

V žltej žiari Afriky
majú po idyle -
ušli roniť za kríky
slzy krokodílie.

Žirafí pár preklína
mravy bez zákona,
veď ich dcéra jediná
ide za bizóna.

Chybil ten mladý žirafiak,
no väčší vinník je ten vták,
ktorý kričal: Dobre tak,
je vysoký - má lepší zrak!