Nechcel vyniknúť menom či výškou, nerobil to pre peniaze, len neplaziť sa ako červ - ponad život chcel ísť, nad javiskom, po povraze, po povraze, napnutom ako živý nerv. Len sa pozrite! Veď nemá poistný pás! Nech sa nakloní vpravo - a zláme si väz! Nech sa nakloní vľavo - a budú ho niesť! Ktovie prečo chce z tej cesty, tenkej sťa vlas, celé štyri štvrtiny prejsť!
                         
Silný svetlomet ho takmer zvalil, pichal ako bodlinami. Mykli ním trúbky jasavé. Výkriky - bravo! - ohlušovali. A tympany, a tympany mlátili mlatom po hlave. Len sa pozrite! Veď nemá poistný pás! Nech sa nakloní vľavo - a zláme si väz! Nech sa nakloní vpravo - a budú ho niesť! Ale pokojne. Z tej cesty, tenkej sťa vlas, má ešte tri štvrtiny prejsť! Aké hrozné... a smelé... a milé! Boj so smrťou dlho trvá. Čakajú celí žeraví, tí, čo tam zízajú z dlhej chvíle. - Zákrpkovia, zákrpkovia! - vidí sa mu z tej výšavy. Len sa pozrite! Veď nemá poistný pás! Nech sa nakloní vpravo - a zláme si väz! Nech sa nakloní vľavo - a budú ho niesť! Ale pokojne. Z tej cesty, tenkej sťa vlas, má ešte dve štvrtiny prejsť! Smial sa prázdnemu marivu slávy, kráčal zaťato a s vervou, aby to prvý dokázal. Nešiel po lane a ponad hlavy, ale po nervoch, po nervoch nervov - bubny šklbú v ňom každý sval. Len sa pozrite! Veď nemá poistný pás! Nech sa nakloní vľavo - a zláme si väz! Nech sa nakloní vpravo - a budú ho niesť! Ale nedýchať! - Z tej cesty, tenkej sťa vlas, má už iba štvrtinu prejsť! Krotiteľ zreval - a dravé zvery driapu podpery a kliny... Záver znie ako surovosť: oslabol vari - veľmi si veril? Na piliny, na piliny prelial s krvou aj svoju zlosť. Niekto iný dnes po lane prechádza zas. Pod nohou tenký vlas. Spadne - zláme si väz. Vpravo, vľavo sa nahne - a budú ho niesť. Ale prečo chce z tej cesty, na prvý raz, aj on štyri štvrtiny prejsť?
© Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Preklad, 1985