Vo sne žlté plamene okolo mňa horia - potím sa a sipím: nie, skonči, nočná mora! Múdre ráno? Naopak. Chyba je však v inom - po opici, neborák, klin vybíjaj klinom.         Krčma páchne ako tchor, muchy sa v nej pasú. Raj pre ožranecký chór - ja v nej vidím basu. A v kostole šero, čmud - kadia do úmoru. Radšej stadiaľ vypadnúť na dajakú horu. Vyštverám sa na kopec - sklamanie ma čaká: samé hložie, jalovec a pod višňou mláka. Kiežby brečtan ovinul tieto pusté stráne, nech ma niekam podvihnú, nech sa niečo stane!         Dám sa k rieke, do polí - svetlo, tma, niet boha. S nevädzami zápolím, cestu cítim v nohách. Konca cesty hustý les - trmácam sa blatom. Rehot stríg - a tu je lesť: sekera aj s klátom. Kdesi kone do taktu neochotne klušú - no ako tam, tak aj tu nič, čo teší dušu. Ani krčma, ani chrám, nič tu nie je sväté, ani tuná, ani tam, nikde na tom svete.        
© Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Preklad, 1985