Žil som si ja v rajskom svete
dvadsať rokov, v zime v lete
v dobrej pohode.
Nereptal som nad osudom,
plával stále dolu prúdom -
pekne po vode.

Voda môj čln sama niesla,
ušetril som dlane, veslá -
tomu som bol rád.
Aj komárom vlkolakom
som ubzikol pred sosákom -
mal som dobrý spád.

Z brehu bolo počuť hlasy,
dovolávali sa spásy -
nemal ich kto vziať.
Chudáci - no nie som vinný,
bol som na mol z medoviny,
tuhý ako klát.

Či to škrípe na zákrutách,
či mi víry loďku krútia,
stále mi je hej.
Rád sa kochám v zátočine
svojou tvárou, na hladine
mierne zvlnenej.

Brehy zostávajú vzadu,
ja sa však už, plný sladu,
v ničom nevyznám.
Dám si dúšok naposledy -
vtom vedľa mňa v loďke sedí
tučná babizňa.

Kým ma skoro porazilo,
obzerám sa bojazlivo
v čudnej krajine.
Padla hmla a striga stará
do ucha mi zachrochtala:
- Ty si na vine!

Kričím, nevydám však hlasu,
slepnem, ruky sa mi trasú,
nemo bedákam.
Čln sa kolíše až beda!
- Kto si? - zvolám. Odpovedá:
- Ja som Neľahká!

Nechaj toho križovania,
nespasí ťa ani sama
matka všetkých vôd!
Kto sa zriekne rúk i vesiel,
Neľahká mu ľahko znesie
na dno vratkú loď.

Cestu hľadám poslepiačky,
logám z poloprázdnej fľašky
iba po kvapkách.
Nezaspí však, baba hlúpa,
len predo mnou ťažko stúpa,
až z nej ide strach.

Lenže mala veľa sadla,
potkla sa a skoro spadla -
hnusne nadáva,
fučí, dychčí, odchrchláva,
zavadzia jej tŕstie, tráva,
hustá pŕhľava.

Vtom oproti hopká, kríva,
čaptavá a neduživá
s krivým úškrnom,
kričí: - Pozor, prepadlisko,
ľúbezný môj, už si blízko -
vytiahnem ťa von!

Pýtam sa jej: - Ty si ktorá?
- Ja som Krivá - rečie stvora -
veziem klebety,
no aj keď som krivoboká,
krivoruká, krivooká -
každý naletí.

Vrhol som sa natešene
k tejto pokrivenej žene:
- Som ti priateľom!
Dám ti piva, medoviny,
vyrovnám ti skriveniny -
len ma ťahaj von!

Aj ty, Neľahká, si ťukni,
nestoj tu v tej hrubej sukni
ako v aréne.
Aj keď máš tie svoje kilá,
iste budeš, moja milá,
prvá v háreme!

Tak som spíjal tie dve baby,
dokiaľ som sa nevystrábil
z vlastnej opice.
Sám sa potom s veľkým chvatom
deriem k brehu tŕstím, blatom
ako z temnice.

Bystro šplhám na strminu,
za nechtami bahno, špinu -
no už neblúdim.
Nech sa zdujú z toho piva
tá Neľahká i tá Krivá -
moje osudy.