Nemám rád odchod z osudovej scény,
nikdy sa nenasýtim života.
Nemám rád ročné obdobia a zmeny,
ak sa mi do nich pieseň nevplieta.

Nemám rád cynikov a sebaistých,
neverím tomu, čo sa trbliece.
Nemám rád, keď mi niekto číta listy,
nazerajúc mi do nich cez plece.

Nemám rád, ak sa stále s niečím ráta
a nemožno sa v ničom dohodnúť.
Nemám rád zradnú streľbu do chrbáta,
no ak už treba, strieľam hruďou v hruď

Nemám rád klebety a vrabce v hrsti,
červíky pochybnosti, ihlu pôct,
láskavé pohladenia proti srsti
a slovo nesmieť, tam, kde má byť môcť.

Nemám rád sebaistú trúfanlivosť,
radšej mám brzdy, ktoré zlyhali.
Hnevá ma, ak sa za cťou skrýva chtivosť,
ktorá v jej mene zbiera pochvaly.

Zlomené krídlo vidím bez ľútosti,
ale nie preto, že ho nevnímam.
Nemám rád zlo a pocit bezmocnosti,
zato ma stále Kristus dojíma.

Nemám rád ani seba zbabelého,
neznesiem, keď chcú nevinného biť
a keď mi dušu, preplnenú nehou,
slinia a násilím chcú otvoriť.

Nemám rád manéž, pohľad do arény -
hoci tam mnohí minú celý plat...
Nech nastanú už kadejaké zmeny,
nič z toho nikdy nebudem mať rád.