Postoja v prístavoch, oboplávajú svet,
vrátia sa k svojmu závetriu, keď zúri orkán.
Ani nie o pol roka aj ja prídem späť,
aby som odišiel a znova na pol roka.
Každý sa vráti späť, okrem tých najlepších,
okrem oddaných priateľov, žien, čo sú verné.
Každý sa vráti späť, okrem tých, ktorých chceme.
Osudu neverím a sebe ešte menej.
Túžim však uveriť, že je aj iný svet,
kam sa raz lode navrátia cez každý orkán.
Veď aj ja prídem späť v túžbach druhov a v piesni,
a pieseň bude znieť ani nie o pol roka.
|