Ľad podo mnou i nado mnou - ja v ľade: prebiť sa nahor, na dno prerúbať? Len vyplávať, len neutopiť nádej, na vízum čakať, začať pracovať. Lámte sa, ľady, nado mnou - som v tiesni! Potím sa ako oráč na stráni. Vrátim sa k tebe ako lode z piesní, so všetkým, aj s dávnymi básňami. Mám cez štyridsať - neviem, koľko zvýši, žijem, dvanásť rokov ma chrániš ako štít. Budem mať o čom spievať pred najvyšším, budem sa mať čím pred ním obhájiť.
© Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Preklad, 1985