Lady ma zvierajú a znavujú. Vari sa vyšvihnem k nebu
alebo s obrátkou skĺznem ku dnu a
ako plavec, otážkaný nádejou, sa ponorím
do práce, čakajúc na víza?

Nado mnou škrípe a láme sa ľad.
Nie som ozajstným synom zeme, a predsa som jednoduchý, a predsa som čistý
a vraciam sa k tebe, legendárny koráb
do pamäti si vrývam svoje dávne verše.

Ešte mám ďaleko do polstoročnice,
v štyridsiatke a čosi pod tvojou ochranou už dvanásť rokov nakoniec žijem,
a keď predstúpim pred všemohúceho,
preukážem sa jedinou cnosťou, svojim spevom.