Vojvodcovia s krátkym krkom musia
objaviť sa v časoch dobrých, zlých.
Nevidiac ho, vlastne iba tušiac
z hrudi, z chrbta, šepneš: „Ako býk!“

Na takomto nevýraznom krku
príjemne sa sedí hlave však.
Dusiť môžu od svitu do mrku,
hodiť laso - všetko vezme šľak!

No oni však naťahujú šije,
postaviac sa pritom na špičky.
Pohľad ponad hlavy potrebný je,
keď chcú vidieť v diaľku zreničky.

Takže teraz poď ty, duša vilná!
Hoci si aj zrela v diaľke svit,
tvoja póza je však nestabilná,
slučka obvinie krk. Ak chceš, viď!

Všetky slizké hady všelijaké
zrátajú ti stavce. Buď jak buď!
Vidieť ďalej je však krátkozraké,
a prísť s nahým krkom medzi ľud.

No oni však naťahujú šije,
postaviac sa pritom na špičky.
Pohľad ponad hlavy potrebný je,
keď chcú vidieť v diaľku zreničky.

Dvihni hlavu - sám si proti sebe.
Či je smrť pre teba úľava?
Len tak: vojvodcovia všetkých plemien
napredujú hlava-nehlava.

V Ázii už zvykli si na pasce -
nedopustí žiaden poloboh,
aby ten, čo nepatrí ku kaste,
zozadu ho zrazil z pevných nôh.

No oni však naťahujú šije,
postaviac sa pritom na špičky.
Pohľad ponad hlavy potrebný je,
keď chcú vidieť v diaľku zreničky.

Iba trochu popustia ti nervy
ako uzda, strnie mimika.
Podrazia ti nohy. Len sa nervi!
Dlaňou udrú jak v krk králika.

Možno, pravda, hlavu stiahnuť smutne
medzi plecia a neriskovať.
Len je to moc nepekné, nechutné,
vtiahnutú si hlavu podržať.

No oni však naťahujú šije,
postaviac sa pritom na špičky.
Pohľad ponad hlavy potrebný je,
keď chcú vidieť v diaľku zreničky.

Takúto, hľa, aziatsku povesť
vyložil mi starý aksakal.
„Kto by čakal toľkú krutosť? Povedz!“
Vzdychol som a krk si ohmatal.