Nedelili sme si ťa - veď nemaznala
si sa s nami! Dávny je tej lásky krach!
V srdci však tvoj svetlý obraz nosím, Váľa -
a Aľoša vyletoval si ho na prsiach.

Na stanici, v deň, keď si nám zbohom dala,
sľúbil som až po hrob ťa mať v pamätí.
Vravím: “Tvoju tvár mám navždy v srdci, Váľa!”
“A ja dupľom!” Losa na to odvetí.

Teraz posúď, komu z nás sa ťažšie vníma
spomienka - to múdry je, kto nemúdry!
On tvoj profil zvonku vytetovaný má -
ja mám srdce dobodané vovnútri.

A keď mi je tak, že už len visieť kdesi -
prepáč mi, že myslím na hovädiny -
prosím Ľošu, nech košeľu rozopne si.
Na teba sa dívam celé hodiny.

Toť mi jeden dobrý priateľ helfol trošku,
umením do mojej biedy oprel sa!
Odkopíroval ťa z hrude toho Ľošku -
vytetoval mi tvoj profil na prsia.

Kamarátov ohovárať - zakázané.
No ty si mi drahšia, bližšia napokon.
A to moje čiže tvoje tetovanie
stokrát lepšie je a krajšie, než má on.