Červené aj zelené, žlté aj to blankytné, na tie tvoje bočky vždy - len krásu onakvú! Lacno kúpiš, solídne - keď kúpiš nové, kvalitné! A ty mi vodky nalej - a sem-tam koňaku! Ty nikdy sýta dosýta, fľandra ako vyšitá, stokrát som sa ťa opýtal: “Už stačí, miláčik?” A ty, väčšinou opitá a mäsitá a nebitá, naliala si mi vodky - a skríkla: “Nestačí!” Na teba sa peniaze tak ako z neba spúšťali, lipli k tebe bankovky aj mince - a ty k nim! Ale raz nás dostali - a už sme v kaši ostali a všetko zmizlo ako jabloňový dym. Tak boh s tebou, ty prekliata, aj s tvojou večnou pesničkou, že budeš na mňa čakať vždy, tak ako že je boh! Choď do čerta, ty strapatá, aj s tvojou sukou mamičkou, a ži si, ako vládzeš - ja už navždy beriem roh.
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990