V ten večer vôbec nepil som,
len oči na ňu lepil som -
tak čumia deti, tak čumia deti.
No ten, čo prvý pri nej stál,
mi vravel, aby som sa bral,
mi vravel, aby som sa bral -
vraj škoda svietiť!

A ten, čo prvý pri nej stál,
mi grobianil a nadával.
Veď bol som triezvy, tak viem, že áno.
Keď som už ťahal za rožák,
tu ona riekla: “Nebež tak!”
Tu ona riekla: “Nebež tak!
Veď nie je ráno!”

A ten, čo prvý pri nej stál,
ten si ma dobre pamätal.
A v jeseni raz som začul “Poď sem!”
Len s kamošom som bol - a hľaď!
Ich mlčky stál tam celý rad,
ich mlčky stál tam celý rad,
ich bolo osem.

Vravím si - nuž sa, chlapče, vzmuž,
veď nôž máš - dačo zvládneš už.
Poď, sukin synak! Poď, sukin synak!
Že vzdať sa mám, som neveril,
a sám som prvý uderil,
a sám som prvý uderil -
to nešlo inak.

No ten, čo prvý pri nej stál,
sa dobre na mňa prichystal -
si v klepci, drozde! Si v klepci, drozde!
Ktosi mi ruku skrútol vraj,
Vaľucha skríkol: “Pozor daj!”
Vaľucha skríkol: “Pozor daj!”
No bolo pozde.

Ech, ťažko vrátiš, čo je het.
Aj v base majú lazaret,
tam vyležal som, čo vyležal som.
Lekár ma rezal, zošíval
a vravel: “ Vydrž, ak si kráľ!”
A vravel: “ Vydrž, ak si kráľ!”
Nuž vydržal som.

Basa ma krátko zdržala -
no ona nevydržala.
Má odpustené, má odpustené.
Toho, čo prvý pri nej stál,
toho, čo prvý pri nej stál,
však hľadám denne!
 

Načože by som odpúšťal
tomu, čo prvý pri nej stál?
Ech, ten, čo prvý pri nej stál,
ten pôjde k stene!