Na hranici s Tureckom a či s Pakistanom
neutrálne pásmo je. V kríkoch napravo
naši hraničiari sú s naším kapitánom -
a turecké posty sú zase naľavo.

A v neutrálnom pásme kvety sú,
že nieto pre ne opisu!

Kapitán mal nevestu a nevesta britká
dohrnula sa a hneď: “Drahý, to i to.
Na svadbu sa neveste dáva predsa kytka -
bola by len chľastačka svadba bez kvetov.”

A v neutrálnom pásme kvety sú,
že nieto pre ne opisu.

Aj veliteľ tamtých sa do chomúta šinie.
Akoby ju povolal - prišla baba tiež.
“Drahý,” tak naň spustila, pravda, v turečtine,
“má byť svadba, tak nech je - kvety zozenies.“

A v neutrálnom pásme kvety sú,
že nieto pre ne opisu.

Naši hraničiari sú chlapci nebojácni -
traja ponúkli sa ísť, s nimi kapitán.
Kto tušil, že stretnú sa s tými aziatmi,
čo pôjdu v tú istú noc trhať kvety tam?

A v neutrálnom pásme kvety sú,
že nieto pre ne opisu.

Z vône kvetov kapitán spitý ako čík je,
opojený vôňou je aj ten turecký.
Keď ho skosia do kvetov, po turecky skríkne -
a ten prvý “...tvoju mať” vzdychne po rusky.

A v neutrálnom pásme kvety sú,
že nieto pre ne opisu.

Spí kapitán - sen o hraniciach sníva,
že otvorili ich jak vráta kremeľské.
Veď jemu na figu sú cudzie zahraničia -
on chcel sa iba prejsť cez ničie územie.

A prečo nedá sa? Veď ničia zem je ničia!
Veď neutrálna je!..

A v neutrálnom pásme kvety sú,
že nieto pre ne opisu...