Vykúr, totčička, kúpeľček na bielo,
nech si privyknem na biely svet!
l keď zblazniem a keby aj horelo,
para jazyk mi rozviaže hneď.

Vykúr pre mňa ten kúpeľ, ej, totčička,
nech ma rozpáli zúfalý plam,
na tú policu sadnem si skrajíčka,
svojim pochybám zbohom tam dám.

Keď ma malátnosť chytí - džbán studený
za krk chrstnem si - všetko ber šľak!
No tá tetováž z obdobia kultu mi
robí na hrudi modravý fľak.

Vykúr, totčička, kúpeľček na bielo.
Nie som zvyknutý na biely svet.
Aj keď zblazniem a keby aj horelo,
para jazyk mi rozviaže hneď.

Koľko vier, koľko stromov sa zváľalo,
koľko prešli sme útrap a trás -
a ja Stalinov profil mám naľavo
a tam napravo Mašu en face!

Za tú vieru, čo bývala nemalá,
toľké roky ma skladoval raj!
Za tú hlúposť, čo páru už nemala,
smel som navštíviť sibírsky kraj.

Vykúr, totčička, kúpeľček na bielo.
Nie som zvyknutý na biely svet.
l keď zblazniem a keby aj horelo,
para jazyk mi rozviaže hneď.

Dobre pamätám - bolo to zaránky.
“Braček, pomoc!” som stihol dať chýr -
už ma dvaja z nich, mládenci parádni,
viedli cez Sibír až na Sibír!

A tam každý, či v lome, či v okovách,
keď sa dosýta nahltal sĺz,
dal si Stalina na srdce tetovať -
aby počul to pukanie sŕdc.

Nekúr, totčička, kúpeľček na bielo.
Nie som zvyknutý na biely svet.
/ keď zblazniem a keby aj horelo -
para jazyk mi rozviaže hneď.

Och, už nevládzem, trepem dve na štyri,
mne z tej pary to páli tak zle -
veď som prišiel sem z chladnej hmly Sibíri,
nie som doma v tej horúcej hmle.

Ale v hlave už svitá mi máličko -
že ten biľag tam zbytočne mám!
Po ňom šľahám sa brezovou metličkou -
ako oni nás šľahali tam.

Vykúr, totčička, kúpeľček na bielo,
nech si privyknem na biely svet!
l keď zblazniem a keby aj horelo,
para jazyk mi rozviaže hneď.