Sme, akí sme, raz veselí, raz jedovatí, no pre všetkých je ťažká chvíľa rozhodnutia a vyberáme si vždy smolovité šaty, ľudia, ľudia, ľudia. Vždy upozornia: “Netreba sa prerátať, veď vlastne ešte ste len pred životom! Ste na začiatku - umožníme štart!” A na výber ti jasne dajú potom. Ponúknu ti ruže, pláže, vernisáže, parníky a plavby na nich, cudzie štáty, pánske kráže, recepcie, ekvipáže... A naopak zase - smolovité šaty. A budú pri tom veselí, či jedovatí, v maskách zlých šašov - a či tých, čo dobre súdia, no núkať vedia nám aj smolovité šaty, ľudia, ľudia, ľudia. Ba dokonca nám umožnia si zafajčiť: “Fajčíte? A nám nepoviete o tom! Veď vy ste ešte nezačali žiť...” A na výber ti zase dajú potom. Dym cigarety stúpa na nebesá, len šluk - a pohľad na svet zmení sa ti. A fajčiť chce sa, och, a fajčiť chce sa - no radšej ber tie smolovité šaty. Vedia byť zdvorilí, až veríš - je im ľúto a šťastným životom priam núkajú ťa. No treba odmietnuť - i keď ťa bijú kruto. Ľudia, ľudia, ľudia.
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990