Z celej sily sa pnú vo mne žily, zas tak - ako v ten posledný raz: obkľúčili ma, hej, obkľúčili, bodro na dostrel ženu ma zas. Spoza smrekov už dupľovky trčia, v každom tieni sa ukrýva muž, pália na vlky - na živé terče, ktoré v snehu sa váľajú už. Je poľovačka na vlky - už kosí dávka aj staré, aj tie mladé, zvučia nadávky a poľovnícke psiská od brechotu dávia, na snehu červenie sa krv a zástavky. S vlkmi nehrajú veru hru dobrú lovci, sypúci na ne dážď striel - kruhom zástaviek slobodu zovrú, pália naisto, na ľahký cieľ. Tradíciu vlk porušiť nesmie, tú sme cicali z materských žliaz, slepé šteňatá síce už nie sme - za tie zástavky nevieme zájsť. Je poľovačka na vlky - už kosí dávka aj staré, aj tie mladé, zvučia nadávky a poľovnícke psiská od brechotu dávia, na snehu červenie sa krv a zástavky. Naše nohy aj zuby sú bystré, povedz, vodca, kde vzal sa ten trik? Štvaní bežíme schytať ten výstrel, zájsť za zástavky neskúsi nik... Vlk je povinný dodržať ríty, nestáť o život, nakašľať naň - ten, čo rozhodne o mojom bytí, sa už usmial a zodvihol zbraň. Je poľovačka na vlky - už kosí dávka aj staré, aj tie mladé, zvučia nadávky a poľovnícke psiská od brechotu dávia, na snehu červenie sa krv a zástavky. Za tie zástavky neste ma, nohy, chuť žiť dostal som - najväčšiu chuť! Šťastný začul som - vykríkli mnohí, sťaby hľadeli na čudo čúd! Z celej sily sa pnú vo mne žily! Nie tak - ako v ten posledný raz! Obkľúčili ma, hej, obkľúčili - no dnes dlhý nos bude vám rásť! Je poľovačka na vlky - už kosí dávka aj staré, aj tie mladé, zvučia nadávky a poľovnícke psiská od brechotu dávia, na snehu červenie sa krv a zástavky.
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990