Zas cítim silu v ramenách - nuž hore sa! Do priepasti sa zrútil strach - muž neklesá. Šmýkaš sa - ale ideš vpred. Stáť? Hore až! Vo svete takých výšok niet, čo nezdoláš. Panenský sneh - tvoj krok sa má sám zvečniť v ňom. Je mnoho hraníc neznáma - dnes jednu zlom. Tých, ktorí nevládali prejsť, sneh prikryje... No jedna z neprejdených ciest len tvoja je! Strmý svah - a svoj modrý tieň ľad vrhá naň. Tajomstvá číchsi stôp tu len ty, granit, chráň. Na svoj cieľ hľadím ponad tú hranicu snov a sväto verím v čistotu snehov a snov. Nezabudnem - aj keď je čas k snom drsný dosť - že som tu zabil v sebe raz drsnú pochybnosť. Voda mi šepkala v ten deň: Vždy nahor spej! Aký bol deň vám nepoviem... Ba streda, hej...
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990