Niet ma - Rusko som vymenil za dym.
Moje frajerky soplia - je poplach.
Teraz semienka svoje vraj sadím
na Elyzejských ďalekých poliach.

Trepú vo vozni, idúcom z Presne:
“Niet ho - konečne pretrhol reťaz!
Nuž nech píše si zradcovské piesne
tam vo Versaillskom paláci teraz!”

A tu mládež sa prediera k faktom:
“Ale nie ten! Veď spýtaj sa smelo!..”
“Nie? A ktorý?” A sáču sa lakťom,
sediac v taxíku, na tele telo.

Tamten Magadančan zas ma zháňa -
tam druh z občianskej vojny sa boží:
“List mi napísal - nudím sa, Vaňa!
Príď sem, braček, a so mnou si poži!”

Už vraj návrat môj čakajú masy.
Vládu prosím vraj v slzách a Ikaní.
Hlúposť- vôbec sa nevrátim asi,
lebo odísť som nestihol ani.

Ten, čo uveril, dostane darček,
nech je happy end, tak ako v kine:
Ber si Víťazný oblúk, hej, starček!
A vám z renaultky šťastie zas kynie!

Zomriem od smiechu, s puknutou dušou.
Taká sprostosť - a verili predsa!
Neodišiel som - zbytočné vzrúšo.
A že odídem - neradujte sa!