Bol čas, keď dral som sa v ten prvý rad -
no hnala ma tam iba hlúpa pýcha.
Dnes iba dozadu si sadám rád.
Tam vpredu pod rebrá ťa automat
pohľadov tlačí, nedobre sa dýcha.

Zozadu sa možno horšie díva -
väčší prehľad sa však utvorí,
väčší rozbeh, väčšia perspektíva,
nádejnejšie, širšie obzory.

Tam vpredu - hlavne mieria do radu
na živý terč, ich pohľad sa ťa týka.
Zátylok neuhne sa pohľadu -
ej, pohodlnejšie sa zozadu
i uráža, i vráža ostrá dýka.

Zozadu sa možno horšie díva -
väčší prehľad sa však utvorí,
väčší rozbeh, väčšia perspektíva,
nádejnejšie, širšie obzory.

Prvý rad pre mňa má len fúru bied -
a vravia, že z nich v zlom počasí stenám.
Dozadu radšej, tam, kde svetla niet!
Odtiaľto nedá sa už cúvnuť späť,
tu za chrbtom sa týči už len stena.

Zozadu sa možno horšie díva -
väčší prehľad sa však utvorí,
väčší rozbeh, väčšia perspektíva,
nádejnejšie, širšie obzory.

Nech celé rieky prejdú v koryte,
nech premastí sa masť durch cez periny,
nech plešatí sme, tváre rozryté -
ešte sa do prvého neryte,
nechcite medzi primabaleríny!

Zozadu sa možno horšie díva -
väčší prehľad sa však utvorí,
väčší rozbeh, väčšia perspektíva,
nádejnejšie, širšie obzory.

Vzadu je spoľahlivo! No sú dni -
“Už vynes tromf a!” sám si dávam radu.
Byť večne v tieni - omyl osudný.
V poslednom rade s mierou pobudni -
v pravý čas der sa do prvého radu!

Zozadu sa možno horšie díva -
väčší prehľad sa však utvorí,
väčší rozbeh, väčšia perspektíva,
nádejnejšie, širšie obzory.