Kričal som: „A kam ste rozum dali, Keď šachovú slávu vzal nám svet?“ Na športrezorte mi povedali: „No výborne! Ty ju získaš späť! Len daj pozor! Silný je ten Fischer. Hrá bez chyby, ovláda svoj fach. So šachmi aj spí - sa o ňom píše...“ A vari som včera na svet prišiel? Mám v zásobe naňho konský ťah! Och, vy svaly trénované, Prsty pevne stavané! Vy drevené, maľované Veže vyrezávané! Priateľ futbalista trénuje ma: „Nevšímaj si zázemie a stred. Prečítaného ťa ešte nemá - Nuž ťahaj to po krídle a vpred!...“ Stometrové šprinty som si dával, V saune chudol, skoro chodil spať. Aj hokej som doplnkovo hrával... Nuž som sa ho vôbec neobával - Rozdrvím ho, ja mu jeho mat! Och, ty mocných dlaní dvoje, Ty chrbtový pevný sval! Och, strelci aj kone moje, Kto vás viacej miloval?
„Nenáhli sa za konečným cieľom“, Boxer ma zas poučoval tak. „Na dištanc ho drž a pracuj telom, Spoliehaj sa na svoj ľavý hák.“ Česť šachovej koruny je v šanci - Musí prehrať napriek reklame. Nuž partičiek desať s Taľom dám si - V biliarde, v očku, v preferansi. Taľ povedal o mne: „Nesklame!“ Och, svaly - len neprizabiť! Och, ty sila v tricepsoch! Čo tam po figúrach slabých, Po koňoch a po strelcoch!
A v bufete - len pre zvláštnych hostí - Posmelil ma kuchár: „Veď si fit! Prehltneš mu kone, čo tri chvosty Mali by - máš taký apetít! Pred tou cestou ďalekou si prihni, Do plecniaka nabaľ proviant. Veľkonočný koláč si tam pichni, Pre dvoch - čo aj Shifer bude pyšný, Určite má tiež rád plný hrant.“ Korunu my, draví vtáci, Privezieme určite! Na súmraku - pešiak spiaci, Kráľovná - som na svite! Boli telefonáty aj anonymy, Radi by ma mnohí načali - No odvahy iba dodali mi, Až ma päste svrbieť začali. Odhalili mi ja takú stránku: „Fischer ľavou nohou vybaví Aj ten šachový stroj, Capablanku, Lebo on sám podobný je tanku Na kľúčik.“ A ja som bez hlavy? Sála bude tichá, hluchá, Aj v časovej tiesni však Existuje sila ducha - A nádherný spodný hák.
         
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990