Keď všetko svoje dospievam a dohrám, čím skončím, na čo - ťažko uhádnuť. No jedno viem, že na posledný program, na zomieranie nebudem mať chuť. Som na reťazi slávy - márne na ňu útočí chrup! Tá zuby rozdrví. Hej, kto to búcha na dubovú bránu, hánky si na nej derie do krvi? Neodpovedá. Stojí tam však ktosi, kto na psy na reťazi nehľadí - a známy rožok nabrúsenej kosy zazrel som trčať spoza ohrady. ...Strieborný obojok aj reťaz zlatú prederiem, prehryziem a ponad múr skočím a zapletiem sa do agátu, odriem si bok - a vbehnem do tých búr.
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990