Kdeže je ešte chlad a ľad!
Kalina - červená. Zem - hreje.
A do nej ľahol si náš brat
na Novodevičom - a nie je.

Tárajú teraz trkvasi:
“V znameniach nevyznal sa, chlapák!
Smrť predovšetkým toho lapá,
kto na dosah jej dubasí.”

Makaryc! Prečo načisto?
Dôvod tých poznámočiek odstráň!
Prerob to dáko, prepíš to,
prefilmuj to - a živý ostaň!

No tisnúc chlapom slzy z očí,
vždy guľku v bruchu vedel niesť!
Primkol sa k zemi - verný pes.
A kalina sa ostošesť 
začervenala na úbočí...

Smrť neberie to radom, skraja -
najlepších hľadá, po jednom.
Ech, temno! A náš brat je v ňom.
Nenudí sa a nevystrája.

 
 
 
 

Už mal byť Razin. Márny je
však exteriér... Rieka, viesky.
Makaryc! Všetko - tresky-plesky.
Taký tvoj chlapec nežije

 
 
 
 

Osud to odkladal, no vidí
aj mrmle si to: “Čas je snáď
ostrolíceho si už vziať
za to, že vedel nakašľať
na všetky kary, panychídy.

Treba poň - s veľkou dušou v tele,
čo pod ťarchou sa hrbí vždy -
ísť, po teplého, do postele,
hneď zrána - nech viac nedráždi.”

Keď okúpal sa obligátne,
pred bohom čistý, triezvy aj,
odrazu zomrel naozaj,
rozhodnejšie než na tom plátne.

Zemi sme rakvu oddať boli,
novodevičie brezy, vám.
Ach, braček - tak sme vyli v boli -
na záťah iný smer sa volí!..
A vedľa rástol orgován.
Jesenný orgován. Už holý...