My všetci tuším žijeme - no hvizdy rušňov, trúbenie tých dávnych lodí zo sna nás už nestrháva dlhý čas. Ísť hlbšie nemá nádeje aj kto má um - hneď na dne je, na tej plytčine po členky pre hovnivály, žubrienky. A vôkol prípady tak ako guľky piskli, neskoré, bludné, slepé, silu strácajúce, Ísť hlavou proti múru niektorí si riskli - a hneď je jeden v hrobe, druhý v úcte. Kto o tom vedel? V pohode sme unikli zlým bohom. Ten taktike - ten náhode zas vďačiť za to mohol. Rovnosť? Už dávno uprostred zmätku jej medzi nami niet. Raz do foroty krivíš driek, raz - kvôli jednej zo šnúriek. Vidieť ďalej - niet nádeje. Aj svetlý um hneď v temne je a všetko medzi riadky dá - a s dlhou zimou počíta... A vôkol prípady tak ako guľky piskli, neskoré, bludné, slepé, silu strácajúce, Ísť hlavou proti múru niektorí si riskli - a hneď je jeden v hrobe, druhý v úcte. Kto o tom vedel? V pohode sme unikli zlým bohom. Ten taktike - ten náhode zas vďačiť za to mohol.                                 Sme bez kľúča, sme vlamači, šialenou hrôzou kričiaci - odkryť morovú pivnicu s rizikom naše ruky chcú. Minulosť odťať - nieto síl. Aj kto rozvážne uderil, zmľandravel v rukách dajako, bil vetcho, chladne - nijako. A vôkol prípady tak ako guľky piskli, neskoré, bludné, slepé, silu strácajúce, Ísť hlavou proti múru niektorí si riskli - a hneď je jeden v hrobe, druhý v úcte. Kto o tom vedel? V pohode sme unikli zlým bohom. Ten taktike - ten náhode zas vďačiť za to mohol. Príjemné - zhodiť ťarchu z pliec, božiemu súdu nechať vec, otvoriť ruku na dôkaz, že nôž v nej nie je, a sa triasť, uspokojiť sa akosi - nás bezbranných to neskosí, len hrdza hlodá oceľ v nás - psychológia hadích más... A vôkol prípady tak ako guľky piskli, neskoré, bludné, slepé, silu strácajúce, Ísť hlavou proti múru niektorí si riskli - a hneď je jeden v hrobe, druhý v úcte. Kto o tom vedel? V pohode sme unikli zlým bohom. Ten taktike - ten náhode zas vďačiť za to mohol.
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990