My všetci tuším žijeme -
no hvizdy rušňov, trúbenie
tých dávnych lodí zo sna nás
už nestrháva dlhý čas.
Ísť hlbšie nemá nádeje
aj kto má um - hneď na dne je,
na tej plytčine po členky
pre hovnivály, žubrienky.

A vôkol prípady tak ako guľky piskli,
neskoré, bludné, slepé, silu strácajúce,
Ísť hlavou proti múru niektorí si riskli -
a hneď je jeden v hrobe, druhý v úcte.

Kto o tom vedel? V pohode
sme unikli zlým bohom.
Ten taktike - ten náhode
zas vďačiť za to mohol.

Rovnosť? Už dávno uprostred
zmätku jej medzi nami niet.
Raz do foroty krivíš driek,
raz - kvôli jednej zo šnúriek.
Vidieť ďalej - niet nádeje.
Aj svetlý um hneď v temne je
a všetko medzi riadky dá -
a s dlhou zimou počíta...

A vôkol prípady tak ako guľky piskli,
neskoré, bludné, slepé, silu strácajúce,
Ísť hlavou proti múru niektorí si riskli -
a hneď je jeden v hrobe, druhý v úcte.

Kto o tom vedel? V pohode
sme unikli zlým bohom.
Ten taktike - ten náhode
zas vďačiť za to mohol.

 
 
 
 
 
 
 
 

 
 
 
 

 
 
 
 

Sme bez kľúča, sme vlamači,
šialenou hrôzou kričiaci -
odkryť morovú pivnicu
s rizikom naše ruky chcú.
Minulosť odťať - nieto síl.
Aj kto rozvážne uderil,
zmľandravel v rukách dajako,
bil vetcho, chladne - nijako.

A vôkol prípady tak ako guľky piskli,
neskoré, bludné, slepé, silu strácajúce,
Ísť hlavou proti múru niektorí si riskli -
a hneď je jeden v hrobe, druhý v úcte.

Kto o tom vedel? V pohode
sme unikli zlým bohom.
Ten taktike - ten náhode
zas vďačiť za to mohol.

Príjemné - zhodiť ťarchu z pliec,
božiemu súdu nechať vec,
otvoriť ruku na dôkaz,
že nôž v nej nie je, a sa triasť,
uspokojiť sa akosi -
nás bezbranných to neskosí,
len hrdza hlodá oceľ v nás -
psychológia hadích más...

A vôkol prípady tak ako guľky piskli,
neskoré, bludné, slepé, silu strácajúce,
Ísť hlavou proti múru niektorí si riskli -
a hneď je jeden v hrobe, druhý v úcte.

Kto o tom vedel? V pohode
sme unikli zlým bohom.
Ten taktike - ten náhode
zas vďačiť za to mohol.