Šere–
metievo,
november,
tretieho,
zlé meteorologické podmienky.
Bledý, znepokojený,
do parády hodený,
som v šore na prehliadku posledný.

Vravím si - len skromne, nevystrkúvaj sa,
veď v množstve nadmernom si vezieš chľast.
A tam vpredu perlustrujú Uruguajca -
kontraband podarilo sa im nájsť.

Na hrudi chlpatej má kríž.
Dav ziape, ako zvykne:
“Keď za nohy ho dolu hlavou podržíš,
dačo len na zemi už cingne!”

A pod bruchom, hľa - skutočne!
Smiešne - no k plaču bližšie.
Visí pätnáste storočie -
má tam dva liate kríže!

Ako len
bedákal.
Niet zákona,
len kal!
Vraj nezdržujte - lietadlo sa môže vzniesť!
Do Buenos Aires sa vychystal -
nedostal povolenie pre Krista,
ktorého ukrižoval o pol piatej dnes.

Sme z roka na rok menej sprostí.
Ukrižovaných nedáme si uchmatnúť.
Aj keď sú prežitkami minulosti,
ich majiteľom je náš ľud.

Predtým sme veľmi ľahko my
dávali zo zlozvyku
do daru rôzne ikony
v rámiku - bez rámiku.

Zo zaprášených zásuviek
bez obranného slova
ten umelecký starovek
sa nám priam vyparoval!

Vyvŕtal
lekár zub,
skočil tam
colník: “Hup!”
a vybral dieru, tajnú komoru.
Podobral lopatou
a rukou chlpatou
vyhodil von sochu z mramoru.

Prehmatali zámorského mistra,
ktorý podozrivo zatíchol,
vo vrecku mu figu našli zbystra -
v nej namiesto kôstky triptych bol.

“Načo ti oltár? Navštív Beriozku,
za ruble tri či štyri
máš harmoniku, matriošku
a iné suveníry.”

“Len nestrieľajte! Družba! Mier!”
Colnica úpie v hrôze.
“Ikona? Pre africkú zver!
A harmonika? Koze!”

Ťažko je
s pravými
pašerákmi
dravými.
Zabavili mu sochu - ale on
pousmial sa meravo,
cmukol zubom deravo,
odpľul si a nabral kurz na Washington!

Dobre, že sa viac už bdie a ráta,
že colnica všetko zachráni,
v svätožiare každé zrnko zlata,
každý klinček v ukrižovaní.

Ten s krížikom, ten s ikonkou,
ten vlečie íkonostas -
tak odnášajú tichunko
tú vieru v boha od nás!

Vyberajú sa do diaľok
naveky, bez návratu,
svätcov vpred nesie ľahký krok,
proroci - tí sú vzadu.

“Tu som, jak
na tácni!
Tak ako,
colníci?”
Potím sa a hrá mi nervami.
Nájdu mi tetováž?
Modrý kríž... Dole až...
Budem tvrdiť, že je červený!

Jeden mútia skryl si triptych medzi knihy.
Áno, pašeráctvo - to je remeslo.
Vo vrecku som prsty spojil v tvare figy,
aby sa mi všetko ľahšie prenieslo.

Ukázal Arab, veru hej,
Európe svoje svaly -
a veď v tej vojne šesťdennej
sme verne pri ňom stáli!

Nuž teraz, keď k nám prichádza,
uhádneš to aj predom -
on nášho Krista odváža
na schôdzku s Mohamedom.

Zatiaľ som
ešte tu.
Tuto mám
robotu,
príbuzenstvo napravo aj naľavo.
Aj súdruhovia svätci
ma pozorujú všetci
z očernetých dosák chápavo.

Teraz ako na záchytke odkundesa
vyzlečú ma - svätí zistia všetko,
nájdu v mozgu hmlu aj figu, nájdu predsa
kríž na nohe - zavolajú svedkov.

Kríž zoškrabávam, kľajúci
na osud, ktorý nastal -
a vtedy sa ma vedúci
našej skupiny zastal.

Povedal pravdu ako bič:
“Tohto pustite! Chyba
je vylúčená, nemá nič
ten preverený tovarišč -
vodku si nesie iba!”