Prostred ikon a sviečok, čo tiekol z nich loj, prostred trofejí z vojny a mierových hier žili deti, čo z kníh iba poznali boj, detské trápenia iba im rušili mier. Deti deťmi byť bolí, túžia vyrásť, chcú preč. Sinky vzájomné boli, bola surová reč. Ale šaty nám matky rýchlo látali zas a len tlačené riadky namol spíjali nás. Vlasy spotené lepil nám na čelá dej, sladko pichal nás pod rebrá výpočet rán, vôňa boja - až zamdlievať išiel si z nej - na nás vanula z pomaly žltnúcich strán. Nám už nezachvel izbou v detstve vojnový tresk, nám sa bojovou výzvou zdal byť každý náš vresk. Len sme hádali, čo je útok, hranice, zved, čo sú bojové stroje - tajný vojnový svet! Koľko bývalých jatiek a pekiel mal kraj, toľko znova ich ožilo v tých našich hrách. A len votrelcom z iných bánd ušli sa aj role zradcov a takých, čo zlomil ich strach. Tam, kde zločin bol známy, mstiteľ nestrácal čas, všetky nádherné dámy ľúbiť chceli len nás. Pyšní v rodine boli, že bol človek jej člen - sláva hrdinských rolí na nás padala len. Z vidín ťažko však naveky stavať si stan, čas hier krátky je, keď je dosť skutočných muk! Radšej pokús sa mŕtvemu roztiahnuť dlaň a zbraň prevezmi z tých jeho bezvládnych rúk. Koňa vlastného bodni, ešte teplú chyť zbraň, skús, čo život je hodný a či padnúť chceš zaň, či si zbabelec a či obstál charakter tvoj, nič to, že si aj mladší - okús ozajstný boj! A keď po boku padne ti zranený druh, v tebe nad prvou stratou sa rozkričí žiaľ. Radšej dal by si kožu, jej posledný pruh! Život nedal si zaňho - on za teba dal. A ty pochopíš vtedy, za čím v detstve si šiel. Smrť má obličaj bledý, kruto hľadá svoj cieľ. Zlu sa do tváre pozrieš - musíš útočiť naň. Vzadu - ak sa tam obzrieš - len húf rakiev a vrán. Mečom otca ak smer si si prerúbal svoj, slanosť slzy ak dobre si pamätať vieš, ak tí hodnotu života odhalil boj - správne knihy si v detstve bral do ruky tiež! Ak aj z noža kus mäsa nedáš do hladných úst, ak vždy z výšky len chceš sa dívať na boj - a ujsť. Ak si nebil tiež kata, keď sa iný s ním bil, never, že sa ti ráta život - márne si žil!
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990