Sme bdelí - tajomstvá z nás nedostanú. Sú v spoľahlivých rukách. Veď ak my nemáme o tajomstvách ani šajnu - múdrejším zverili sme múdrosť tajnú a ostaneme, bohdá, hlupákmi! Kto zváži úspechy, čo zdobia postať? Úspechy sú - len závaží, tých niet! No rôzne zliatiny a zmesi dostať. My musíme na stráži záujmov stáť, aj nad mierom, aj nad vesmírom bdieť! Agregát dali včera do prevádzky - nuž na hrdinov poďme stiahnuť pol! A druhú pollitrovku z bratskej lásky. Treba dať bokom záujem svoj vlastný - čo s vlastným, chlapci? Načo by nám bol? Televízory prišli - kúpili sme, O šiestej hľadeli sme na hokej. O siedmej New York vyškieral sa z kisne. Nevidel som to - dieťa kúpali sme. Ale tam u nich zrejme je O.K. No aj keď radosť mám, si lámem rozum: Úroda bude? Čiernym ujde sa? Libanon - ako? Čo je u Somozu? Je zdravý J asi r? Myslia na prognózu? Čo robí Čína? Skrotli USA? Dám dotaz: “Niet už metálov?” - “Je veľa,” odpovedajú dvoma slovami. “Tak prečo dočerta ich neudelia? Deti to zbožňujú a plače celá rodina pri ich udeľovaní!”
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990