Z množstva potleskov zhluchol som dáko,
dych mi pokazil spevácky dych,
dosť mám napodobňovačov vtákov,
som už zničený od kantát zlých.

Mojím sitkom sa presial a letel
však aj čistý zvuk do vašich sŕdc!
Možno preto som vydržať vedel
všetky múky a všetok ten grc.

Stokrát o tej lune do mňa šepkali,
o tisine jačal ktosi do diali,
na píle hral iný - spíliť šiel ma on!
A ja som len zosilňoval tón a zosilňoval tón...

Niekto máva hlas pri hĺbkach dutý,
ale vo výškach - zvonivá spiež!
Čosi vie - aj to ukáže schuti!
Moja vizitka je to však tiež.

Niekto pri speve dychčí tak trápne
ako vojak, čo prelieza plot.
Chcem mu pomôcť, môj kŕčok sa napne
k tvári, na ktorej blyští sa pot.

Stokrát o tej lune do mňa šepkali,
o tisine jačal ktosi do diali,
na píle hral iný - spíliť šiel ma on!
A ja som len zosilňoval tón a zosilňoval tón...

Lenže zrazu: “On zbláznil sa, ľaľa!
Čo to spievaš? Si ustatý dnes?
Nech s tým prestane - povedz mu, sála!
To je sirup, tá sladkastá zmes!..”

Darmo soptím však - zázrak sa nestal.
Darmo kníšem sa - on ani mrk.
Trpkosť pridal som - tým som ho strestal!
Balzam na ten môj stýraný krk!

Stokrát o tej lune do mňa šepkali,
o tisine jačal ktosi do diali,
na píle hral iný - spíliť šiel ma on!
A ja som len zosilňoval tón a zosilňoval tón...

Majte proti mne hocičo - no ja
vraziť do srdca nedám si nôž.
Zosilňovať je robota moja -
odmietol som však zosilniť lož.

Len som zastonal - amplión zavyl.
Krk mi stisli - no mlčky som stál.
Potom technik sa nado mnou zjavil.
Odmontoval ma - nový tam dal.

Stokrát o tej lune do mňa šepkali,
o tisine jačal ktosi do diali,
na píle hral iný - spíliť šiel ma on!
A ja som len zosilňoval tón a zosilňoval tón...