Britva úsvitu cez oči šľahla nás zas,
cvakli kohúty z ocele - nastal ich čas,
strelcov vo vzduchu prezradil vrčiaci zvuk -
vzlietli vážky z tých stuchnutých barín a lúk,
nastal koncert dvoch rúk, nastal koncert dvoch rúk!

Nuž len na bruchá ľahli sme - márne tu “Bež!”
Ten, čo podliezal zástavky - ľahol si tiež.
Vtiahol tesáky, pod sebou pocítil mach,
ten, čo rýchlejší býval než guľky a prach,
tiež si ľahol a svaly mu uvoľnil - strach.

Veru - život sa na vlky nesmeje rád
a vlk zbytočne verne ho ľúbi.
Smrť, tá čerí sa krajšie a širšie - len hľaď,
aké zdravé a mocné má zuby!

Tak sa usmejme na vrahov spod vlčích bŕv,
ešte nie sú tu psy - kdesi zmĺkli.
Ale na snehu, ktorý dnes tetuje krv,
je náš nápis: Už nie sme viac vlkmi.

Plazili sme sa, sťahujúc chvosty jak psy,
tlamy v údive dvíhali - kto sa to mstí?
Či to z neba nám za čosi zoslal boh trest,
či to bola už o súde poslednom zvesť -
vážky železné vraždili nás ostošesť.

V daždi z olova krvička vytiekla nám,
všetko jedno už - neujdeš, nieto už kam.
Bruchá horúce boli, až topili sneh,
nie boh - človek to vraždil! To bol ten náš pech!
Odlietajúcim - vzlet, utekajúcim - beh...

Svorka psov - kedy mojej už pokoj raz dáš?
V rovnom boji ste stratení jasne!
My sme vlky a najlepší život - ten náš!
Vy ste psy a psia smrť vás raz kmasne.

Tak sa usmejme na vrahov spod vlčích bŕv,
ešte nie sú tu psy - kdesi zmĺkli.
Ale na snehu, ktorý dnes tetuje krv,
je náš nápis: Už nie sme viac vlkmi.

K lesu! Možno sa zachráni niektorý z nás!
K lesu! Ťažšie je guľke - keď bežíš - ťa nájsť!
Berte na plecia nohy a zachráňte mlaď!
Pred tých ožratých strelcov sa vrhám: “Hej, stáť!”
Vlčie zblúdené duše! Vás vyzývam vstať!

Živých kamsi až na druhý breh hnal ten bič!
Čo tu urobiť môžem ja sám? Asi nič!
Inštinkt slabne mi, oči už nenájdu smer.
Kde ste, vlky, tých lesov vy bývalá zver,
kde si, žltooký môj rod, našiel svoj mier?

Žijem! Vôkol mňa iná zver bdie a či spí -
tá, čo hlas vlčích výziev zle znáša.
Je to vzdialená rodina naša - tie psy.
Predtým - korisť to bývala naša.

Tak sa usmejme na vrahov spod vlčích bŕv,
ešte nie sú tu psy - kdesi zmĺkli.
Ale na snehu, ktorý dnes tetuje krv,
je náš nápis: Už nie sme viac vlkmi.