Nestál som nikdy o raj zajtrajší
a neveril som vo fatamorgánu...
Učiteľov mi zhltlo more lží
a vyvrhlo ich v lágroch Magadanu.

Zbytočne pri lumpoch som zvieral päsť -
veď líšil som sa od nich iba málo.
Veď zabolieť ma mala Budapešť
a pre Prahu mi srdce puknúť malo!

Ach, hlučné naše hry aj životy!
Boli sme chlapci, hlúpi, nedospelí.
Vraj čoskoro nás ktosi zhodnotí?
Hej! Kto si trúfne? Dať mu po papuli!

No nebezpečenstvo, čo po nás pátra,
sme zvetrili, vždy skôr než udrel mráz
a srdcia múdrosť - nehanebná fľandra -
nám zatvárala znútra na reťaz.

Hoci však prežili sme strach a úzkosť
a nestali sa obeťami sálv,
aj my sme deti strašných rokov Ruska -
ten krutý nečas do nás vodku lial.