Lode chvíľu sú doma - zas do tmy sa hnú.
A zas vráti ich temnota mokrá.
Ani pol roka neprejde - vojdem k vám dnu.
No a odplávam zas na pol roka.

Všetko počká - len najlepší priatelia nie,
ani najmilšie milé, tie najoddanejšie,
ani tí nie, čo srdcu sa po nich tak cnie.
Hviezdam neverím viac - sebe menej však ešte.

Ale rád by som veril, že prečkám ten čas,
že loď nezhorí, ani nič iné,
že sa vrátim - i druhov, i žiaľ si tu nájsť,
že si zaspievam zas - skôr než polrok sa minie.