Lode chvíľu sú doma - zas do tmy sa hnú. A zas vráti ich temnota mokrá. Ani pol roka neprejde - vojdem k vám dnu. No a odplávam zas na pol roka. Všetko počká - len najlepší priatelia nie, ani najmilšie milé, tie najoddanejšie, ani tí nie, čo srdcu sa po nich tak cnie. Hviezdam neverím viac - sebe menej však ešte. Ale rád by som veril, že prečkám ten čas, že loď nezhorí, ani nič iné, že sa vrátim - i druhov, i žiaľ si tu nájsť, že si zaspievam zas - skôr než polrok sa minie.
© Ľubomír Feldek. Preklad, 1990