Krásne sa obliekla Pravda a z nežného citu
bedárov, sirôt a mrzákov zastať sa šla.
Lož Pravdu pozvala z ulice do svojho bytu.
Vraj: „U mňa prenocuj, veď je už večerná hmla.“

A len čo zo sna sa začala usmievať stíška
naivná Pravda, čo neráta s chrapúnskym zlom,
z postele na nohy skočila Lož, podlá líška,
a do šiat Pravdy sa vsúkala pred zrkadlom.

„Či Lož, či Pravda, sme rovnaké hore aj dole -
na obe, umelec, rovnakú pesničku zlož!
Veď keď sa, napokon, obidve zjavíme holé,
kto ešte dokáže od Pravdy rozoznať Lož?“

A keď jej vzala aj stužky a podobné pletky,
stala sa Pravdou Lož, stal sa z nej perfektný klon.
Vzala jej peniaze, hodinky, doklady všetky,
odpľula si aj si grgla a vypadla von.

„To nie som ja!“ skríkne Pravda, keď v zrkadle zrazu
uvidí ráno, čo všetko jej chýba… Len krič!
Niekto jej stihol už po tvári rozmazať sadzu.
Čo ešte ostalo z tej čistej Pravdy? Už nič!

Smiala sa Pravda, keď kamene hádzali do nej:
„Pravda som ja! Moje šaty Lož na sebe má!“
Spísali kreténi úradný protokol o nej.
Ju obvinili v ňom - vinníčku ukryla tma.

Sukou ju nazvali. Našli aj nadávky ďalšie.
„Blatom ju obhádzať!“ „Nech si s ňou poradí pes!“
„Čože tu hľadá? Nech pohne sa hneď, kade ľahšie!“
„Nech jej tu zajtra niet!“ „Ba nech sa stratí už dnes.“

Protokol končil sa, ako to bolo ich zvykom –
Pravde v ňom pribudlo pár cudzích zločinov aj.
Opitá fuchtľa im marila úradný výkon.
Holú ju v priekope našli - a Pravda je vraj!

Tá holá Pravda sa bránila len svojou nehou.
Vraj krátke nohy má Lož! Ozaj? Vie to len Boh.
Ukradla špinavá Lož koňa čistokrvného,
do sveta niesli ju dva páry najdlhších nôh.

So Lžou je ľahšie žiť - taká je skúsenosť ľudí.
Tá Pravda klala im zrak - nuž ju odohnal ľud.
A ona - nepodplatiteľná - bohviekde blúdi.
Holú čo najďalej od ľudí ženie ju stud.

Ešte vždy nejaký hlupák sa za Pravdu ozve.
No jeho rečičky hodné sú deravý groš.
Určite napokon celý svet Pravdu sa dozvie -
no stokrát medzitým celý svet oklame Lož.

Aj s dvoma priateľmi pol litra vodky keď nahneš,
všimni si, kam ťa zvú - potom až hlavu tam zlož.
Vždy, braček, hrozí, že niekde, kde nahý si ľahneš,
do tvojich nohavíc sa cez noc oblečie Lož.
Na tvoje hodinky zaránky pozrie sa Lož.
Na tvojom koni sa do sveta rozbehne Lož.