Nemal figúru, titul či meno.
Sláva? Ruble? Kašlal na ne.
Mal svoj vlastný štýl, vlastný smer.
Život preňho bol - ísť nad arénou
po tom lane, po tom lane,
čo natiahli nad ňou jak nerv.

Za krokom váži krok,
nikde sieť - len naň hľaď!
Stačí krok vpravo vbok -
čaká naň iba pád!

Stačí krok vľavo vbok - a zas len zahynúť...
Ale on túži prejsť - zahynúť nemá chuť -
tých štvoro štvrtín, čo má púť.

 
 
 
 
 
 

 
 
 
 

 
 
 

Svetlá mýlili - vľavo stúp, vpravo,
bodal ho ich vavrín biely,
trúbka vrieskala zo všetkých strán.
Šli ho ohlušiť výkriky: „Bravó!“
Plechy zneli, plechy zneli -
a po hlave bili ho priam.

Za krokom váži krok,
nikde sieť - len naň hľaď!
Stačí krok vpravo vbok -
čaká naň iba pád!

Stačí krok vľavo vbok - a zas len zahynúť...
Ale on túži prejsť - zahynúť nemá chuť -
tých troje štvrtín, čo má púť.

„Aké divadlo, ach, aké čudo!
Rovno smrti po hranici!“
zdola, z parteru vyletel ston.
To tam bledli a zívali nudou
trpaslíci, trpaslíci -
z tej výšky ich videl tak on.

Za krokom váži krok,
nikde sieť - len naň hľaď!
Stačí krok vpravo vbok -
čaká naň iba pád!

Stačí krok vľavo vbok - a zas len zahynúť...
No a už iba prejsť - zahynúť nemá chuť -
tých dvoje štvrtín, čo má púť.

Smial sa nad slávou - vrtkavou ženou,
jednoducho chcel byť prvý -
len skús mu vziať život a česť!
Nešiel po drôte tam nad arénou!
Naše nervy, naše nervy
za vírenia bubnov chcel prejsť!

Za krokom váži krok,
nikde sieť - len naň hľaď!
Stačí krok vpravo vbok -
čaká naň iba pád!

Stačí krok vľavo vbok - a zas len zahynúť...
Hurá, už iba prejsť - zahynúť nemá chuť -
tú štvrtinku len, čo má púť.

Skríkol krotiteľ a prskali zvery
na nosidlá horké sliny...
Ortieľ drsný je - dnes ako prv.
Stratil hlavu, či príliš si veril?
Na piliny, na piliny
hnev vylial si, vylial si krv!

Iný dnes váži krok,
nikde sieť - len naň hľaď!
Stačí krok vpravo vbok -
čaká naň iba pád!

Stačí krok vľavo vbok - a zas len zahynúť...
Prečo tiež musí prejsť - zahynúť nemá chuť -
tých štvoro štvrtín, čo má púť?