Nemám rád osudný krok na dno hrobu,
život ma baví - prežil som len časť.
Nemám rád ani jednu ročnú dobu,
keď choroba ma zmáha a či chľast.
Nemám rád chladný cynizmus - no ani
nemám rád elán exaltovaný,
ani keď ponad plece nazerá mi
čísi zrak a keď listy číta mi.
Nemám rád, keď je pravdy pol, pol diela,
alebo keď mi slovo idú brať.
Nemám rád, od chrbta keď niekto strieľa,
no ani výstrel spredu nemám rád.
Nemám rád klebetníkov, aj keď radia,
červíky pochýb, ihly pocelov.
Alebo keď ma proti srsti hladia,
alebo škriabu po skle oceľou.
Nemám rád sebaistotu - tú sýtu,
to potom radšej - brzdy, zlyhajte!
A za chrbtom že brýzgať zvykli si tu,
že ľudská česť je u nás v ofsajde!
Keď vidím krídla, polámané cez noc,
neľutujem ich - súcit ublíži.
Nemám rád násilie, no ani bezmoc,
len mi je ľúto Krista na kríži.
Nemám rád seba - keď strach hruď mi zviera
a nevinných keď kopú na zemi
a do duše keď niekto sa mi vtiera,
a tobôž už, keď do nej pľuje mi.
A kašlem na manéže, na arény -
milión rozfrckáš tam akurát.
Budúcnosť prinesie nám veľké zmeny?
To všetko ďalej nebudem mať rád!
|