(Túžba po romantike)
Sám v sebe potĺkam sa - v torbe kameň.
Na kúsky roztrhať sa túžim viac než dosť.
Dolujem z túžby svojej žiaľ, jej plameň.
No nechám netknutú jej záhadnosť...

Párkrát už objavili Nový svet
a Starý podelili na stá štvorcov.
Tajomstvá pyramíd? Tých tiež už niet.
Čert zobral pirátov aj iných borcov.

Už zoradené všetko v rade je,
je vševedúcich nevzdelancov éra,
za novú myšlienku je kariéra -
na „heuréku“ nemáš nádeje.

Obrúsil vietor každé z mojich strmých brál,
stroskotať nestihol som pod nimi,
v Klondiku moje zlato dávno ktosi vykopal,
v bezvetrí čierna vlajka visí mi.

Pod ílom rozprávkové lode zhnili,
posledných mohykánov zavial prach
a mojich pašeráckych felúk kýly
vysychajú na pustých plytčinách.

A v kúte visia dobré kindžaly,
nik neťahá už z pošvy čepeľ pyšnú,
plť nasmolenú - moju nádej zvyšnú
na triesky rozbil príboj o skaly.

Aj priatelia už z dohľadu mi odtiahli -
keď došlo na splnenie túh a snov.
Čo dosiahnuť sa dalo, všetko dosiahli
a popálili mosty za sebou.

Hazardných hier je teraz úbytok,
aj dobrodruhov všetkých sort a rangov,
na prériách sa pasie dobytok
a fakovia sa hrajú na mustangov.

Aj všetky moje duely už boli,
čo velila mi česť ich podstúpiť.
Všetci to stihli, čo sa stíha kvôli
súboju - vyzvať, prísť tam a sa biť.

Pokojne bez pomoci mojej stihli to
všetci, čo vybavili moju vec -
nehanebníci s hubou rozbitou
do nebytia šli s hanbou nakoniec.

„Na miesta!“ nestihol som začuť - nie sa pohnúť!
Za výstrel na d’Anthésa všetko dám!
Vari mi zostáva už iba šlohnúť
chiméru z šera chrámu Notre Dame?!

V storočiach iných, v iných mesiacoch
odžiť si stihla každá moja žena -
a každá posteľ bola obsadená,
v ktorej som milovať chcel - čo len v snoch.

Obsadené sú aj tie moje smrteľné -
s vankúšom snehu, trávy a či pňa.
A milosrdné sestry, plačúc zreteľne,
umyli v nemocniciach iných - a nie mňa.

Priatelia odišli mi cez sito -
všetkým sa v Léthé páči úžasne.
Normálne nikto nezlizol si to -
neprirodzene všetci, predčasne.

Podaktorí z nich tak šli k večnosti -
vinu si nepriznali, v šatách stáli,
nepreklínali, skríkli slovo chvály
a vypili svoj pohár bez zlosti.

A iní - tí zas chápali a vedeli.
No všetci - v pravej chvíli, uprostred.
Odplávali si, odveštili, odpeli...
Len ja nie - ja som prepásol svoj vzlet!